Parný rušeň 498.104 "Albatros"

Pre oneskorujúci sa postup elektrifikácie na hlavných tratiach sa ešte v roku 1949 uvažovalo o ďalšej dodávke 15 rušňov radu 498.0, pretože ich predchádzajúca séria 40 kusov nestačila pokrývať potrebu v doprave diaľkových rýchlikov. Preto ČSD zadali v prvej polovici 50. rokov plzeňskej lokomotívke objednávku na výrobu ďalších výkonných parných rýchlikových rušňov.

Nové trojvalcové rušne 498.1 s pojazdom 2´D´1´ s päťosovým tendrom 935.2, ktoré v počte 15 kusov prebrali zástupcovia ČSD v rokoch 1954 až 1955. Pojazd mali zhodný so sériou 498.0, ale dostali veľký modernejší kotol. Išlo v podstate o vylepšenú 498.0. Elegantný slivkovomodrý náter s doplnkami v národných farbách navrhol akademický maliar Vilém Kreibich. Rušne série 498.1 ťahali bez problémov 1000 tonový nákladný vlak takmer stokilometrovou rýchlosťou a spoľahlivo slúžili v rýchlikovej doprave na tratiach Praha - Žilina - Košice, Praha - Bratislava - Nové Zámky a Bratislava - Košice až do roku 1973, pričom mesačne nabehali aj viac ako 20-tisíc kilometrov. Spolu s tendrom mali hmotnosť v službe 174 ton a boli najväčšími a najťažšími rušňami na ČSD. Do histórie sa zapísal najmä rušeň 498.106 + 935.2291 (3057/1955), v tom čase z depa Bratislava, keď na skúšobnom okruhu vo Velime dňa 27.8.1964 dosiahol pri skúškach maďarského vozňa Aa 1300 rekordnej rýchlosti parného rušna u nás - 162 km/h. Pri postupujúcej elektrifikácii sa všetkých 15 kusov stretlo v roku 1960 v depe Bratislava, odkiaľ boli niektoré v roku 1970 presunuté späť do Plzne a do Nových Zámkov. Prvým zrušeným "Albatrosom" sa stal 498.109 v roku 1972.

Ako historický exponát sa na Slovensku zachoval rušeň 498.104 s tendrom 935.2284, ktorý prevzali zástupcovia ČSD z výrobného závodu dňa 24. decembra 1954 (tzv. predbežné prevzatie). Jeho kotol podrobili tlakovej skúške vo výrobnom závode ešte na jeseň roku 1954. Od 27. januára 1955 bol evidenčne zaradený do stavu rušňového depa Praha střed. Svoju premiérovú technicko-bezpečnostnú skúšku rušeň absolvoval dňa 18. januára 1955 a už od 27. januára 1955 bol preradený do stavu v depe Žilina. Od 21. mája 1958 potom slúžil v depe Přerov, od 5. júna 1960 v depe Bratislava hlavné, od 4. novembra 1968 v depe Leopoldov, od 3. júla 1970 v depe Nové Zámky a od 22. septembra 1972 opäť v depe Bratislava hlavné, kde už zostal až do svojho vyradenia z prevádzky v roku 1979 na základe výnosu FMD (Federálneho ministerstva dopravy) číslo 11074/79 zo dňa 19. marca 1979.

"Albatros" 498.104 nebol ako jeden z troch rušňov radu 498.1 (vedľa 498.106 a 498.112) fyzicky zlikvidovaný, ale zostal odstavený v bratislavskej hlavnej stanici. V roku 1982 ho odtiahli do depa Bratislava východ. Keď sa v tom istom roku pripravovala v Žiline výstava parných rušňov pri príležitosti výročia Považskej železnice, ešte ho natreli do vystavovateľného stavu a vzápätí ho iný rušeň odtiahol do Žiliny. Zo Žiliny sa však po ukončení výstavy nevrátil naspäť do Bratislavy, ale deponovali ho vo Vrútkach. Pre muzeálne účely bol oficiálne získaný až dňa 12. novembra 1985.

Prvým krokom záujemcov o jeho oživenie, vedených vtedy Ivanom Kožehubom, zamestnancom depa Bratislava hlavné, bola jeho preprava do bratislavského depa, kde mal byť spojazdnený. Už koncom roku 1990 dotiahli rušeň do dielní depa a hneď sa okolo neho sústredili všetci, ktorí prejavili záujem oživiť "postreleného vtáka".

v depe vtedy ešte pracoval "dedo" Miroslav Klimo, rušňovodič - inštruktor parnej trakcie. Bez jeho pomoci by sa práce na sprevádzkovaní asi iba ťažko začali. "Dedo" sa podujal odborne viesť generálnu opravu rušňa. Opravári pritom nemali k dispozícii žiadne výkresy ani odbornú literatúru a tak si museli pri rozoberaní jednotlivých celkov rušňa robiť vlastné nákresy. A vlastne až počas prác, kedy museli rušeň rozobrať do poslednej skrutky, získavali prvé potrebné skúsenosti. Náročná oprava do prevádzkového stavu v Rušňovom depe Bratislava hlavné sa potom naplno rozbehla až od roku 1991.

Rekonštrukcia však nepokračovala tak rýchlo, ako sa spočiatku predpokladalo. Snahou bolo oživiť rušeň do augusta roku 1993, kedy sa v Rušňovom depe Bratislava hlavné mali uskutočniť oslavy pri príležitosti 145. výročia príchodu prvého parného vlaku do Bratislavy. Avšak cieľ, čo najskôr sprevádzkovať jeden z najvýkonnejších parných rušňov vo vtedy už bývalom Československu, zostával nezmenený.

Ale oplatilo sa. Po viac ako trojročnom úsilí, za dlhých 42 mesiacov, počas ktorých nikto zo skupiny nadšencov neodišiel a všetci vytrvali až do víťazného konca, bol tento krásavec dňa 15. marca 1994 prvýkrát slávnostne zakúrený. Hoci bol už pojazdný, nemohol ešte ísť na trať, pretože sa predtým musel podrobiť technicko-bezpečnostnej skúške. Tú úspešne absolvoval dňa 27. marca 1994 na trati Kúty - Bratislava, v tom čase ešte iba v základnom nátere, pričom v úseku Kúty - Veľké Leváre dosiahol bez problémov rýchlosť až 140 km/h. A tak sa dnes s pôvodnými symbolmi a dominujúcim náterom parížskej modrej, doplneným bielymi linkami a tehlovočerveným rámom s červenými kolesami, azda najviac približuje stavu, v ktorom opustil výrobný závod.

Podľa predpisu D 2/1 dostal rušeň nové evidenčné číslo 994.071-9, toto číslo však ako historický exponát nemusí mať umiestnené namiesto svojho pôvodného označenia 498.104 na čelách a na bokoch búdky rušňovodiča.

Od 7.4.2006 vykonávajú členovia Albatros v úzkej spolupraci s ďalšími firmami v prenajatej hale R2 Rušňového depa Vrútky generálnu opravu parného rušňa 498.104. Termín dokončenia opravy sa kvôli vyskytnutým komplikáciam v priebehu opravy posunul až na koniec roka 2007.

Fotografie tu